Kráľova hora patrila v minulosti do Devínskeho panstva, ktoré spravovali Pálffyovci. Známa bola počas jednotlivých historických období pod menami ako Konigsberg, Pasienok, ale aj pod nárečovým Kukuričák. Zaujímavosťou je, že oproti v Rakúsku sa nachádza vrch s názvom Konigswarte. Možno tieto názvy spolu súvisia. V najdávnejšej minulosti bola táto oblasť komplet pokrytá lesmi, ale v roku 1870 je v starých mapách označená ako puszta t.j. lúka. Svojimi vlastnosťami - dobré zdroje vody v okolí a mierne svahy tvorili ideálnu lokalitu pre pasenie dobytka. Najmä kôz a kráv. Pasenie sa spája s menom tunajšieho, obecného pastiera Gusta Mareka. Zaujímavým experimentom zo socialistických šesťdesiatych rokov bol pokus o výsadbu ríbezlí priamo na lúke. Experiment skončil fiaskom, úroda buď rýchlo opadala, z dôvodu rýchleho dozrievania, alebo kríky na exponovanom južnom svahu vysychali. Podobne dopadla i neskoršia sadba kukurice.
Okrem poľnohospodárskej činnosti, však Kráľova hora odjakživa slúžila rekreačným účelom obyvateľov mesta.

Okrem toho koluje aj legenda o strome, ktorý tu rástol. Ľudia mu hovorili Craftovník. (Craftus Sverigus). Informácie o ňom sa prvýkrát objavili niekedy pred 40 rokmi. Nikto vlastne nevie, ako vyzerá. Nikto ani nevie, kde rastie. Až do chvíle, keď jediný raz za svoj život rozkvitne, aby potom vydal tie najpodivuhodnejšie plody, ktoré kto kedy videl. Tých plodov vraj býva presne 40. Vždy.